Naozaj dokáže myseľ liečiť?

Choroba, nechoroba… úraz, neúraz….netreba sa nikdy vzdávať, sila mysle nás vždy posunie vpred, aj keď sa nám do cesty postavia prekážky, píše pre pkacademy.eu Marián Biesik.

Predstavte si situáciu: prídete domov z práce, unavený… vonku je však pekné počasie a poviete si, že by bola škoda nevyužiť to na váš obľúbený šport. Tak si sadnete na bicykel a po prvých desiatich kilometroch, kedy dolu kopcom idete štyridsiatkou – odrazu tma…

Prvé svetlo vidíte až v sanitke, aj to len na pár sekúnd a potom sa zobudíte až nemocnici… možno nepríjemná príhoda, nepríjemný pocit… avšak dôležité je, aká bude vaša reakcia, lebo tá rozhoduje, čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch, teda ako sa budete cítiť. Priemerný človek potom, keď v nemocnici zistí, že má polámané kosti v okolí oka a že by mohli nastať komplikácie, to „využije“ na to, aby sa mohol ľutovať, získať pozornosť okolia, konečne si „užiť“ PN-ku…

Môže to byť aj inak? Áno.

Hoci časť tela je narušená, nedovoľte vašej mysli, aby ho nasledovala. Presne to som si v tomto prípade povedal. Videl som možnosť využiť všetko, čo som sa naučil na seminároch, prečítal v knihách o tom, ako myslenie môže ovplyvniť postoj a aj to, že myseľ naozaj dokáže liečiť.

V prvom rade som si nepripúšťal a ani som nechcel stráviť niekoľko dní, nebodaj týždňov v nemocnici.

Sľúbil som totiž kolegovi, že s ním o dva týždne pôjdem na Ukrajinu…

Nebolo to presne v stanovenom termíne (trochu sme dátum stretnutia na Ukrajine posunuli), ale sila vôle a mojej mysle ma tam dostala.

Choroba, nechoroba… úraz, neúraz….netreba sa nikdy vzdávať, sila mysle nás vždy posunie vpred, aj keď sa nám do cesty postavia prekážky. Dokonca aj v takýchto chvíľach dokážete mať úsmev na tvári, byť vzorom a inšpiráciou pre ostatných ľudí.

Ak sa čokoľvek v živote stane, dôležitý je postoj. Buď sa poddáte osudu, alebo sa mu postavíte čelom a hľadáte aj v tých najťažkých chvíľach možnosti ako danú príležitosť zužitkovať.

Ako to viem využiť? Ako sa z toho viem poučiť? To by mali byť otázky človeka, ktorý sa nechce poddať osudu, nechce sa ľutovať, ale naopak, chce veriť, že keď správne orientuje svoju myseľ, dokáže liečiť nielen seba, svoje myšlienky či ciele, ale byť správne „užitočný“ pre svoje okolie.

Pozitívna myseľ, pozívni ľudia.